Umelec bol spoluzakladateľom a profesorom bratislavskej Strednej školy umeleckého priemyslu. Inšpiratívna platforma autora bola orientovaná na ľudovú národnú tradíciu. Jeho ilustrácie sú symbiózou originálneho výtvarného náhľadu, prehľadnou jednoduchosťou, ojedinelosťou výtvarnej výpovede postavenej na objavnej koncepcii a modernou výtvarnou interpretáciou literárneho diela. V jeho ilustráciách sa odráža tradícia, ľudová slovesnosť, náklonnosť k básni a piesni. Autora považujeme za klasika slovenskej rozprávkovej ilustrácie. Jeho ilustrácie majú dve výrazné polohy - prezentujú sa cyklom farebných kompozícií a cyklom perokresieb na neutrálnej okrovej podtlači. Zatiaľ čo perovky sa vyznačujú vnútornou dynamikou, krehkosťou a zároveň i štylizáciou figúrok do grotesknej roviny, sýto farebné ilustrácie sú charakteristické plošnosťou obrazu a strnulou statikou, ktorá navodzuje dojem výrezu divadelnej scény tzv. „kukátka“ a vskutku sú orámované oponou, alebo vyzdobené kvetinovou „bordúrou“ zväčša ruží. Tieto tendencie sa objavili u výtvarníka už v maľbe a neskôr ich uplatňoval v ilustráciách. V nich dosahuje istý druh uvoľnenosti, postrádať závislosť od reality a približujú sa efektu dekoratívnosti. Zjavný je aj vplyv kubizmu. Originalita jeho ilustrácií je vo finálnom tvare symbiózou slovesných, výtvarných i hudobných podnetov, obsiahnutých v ľudovej tradícii.
Autorka textu: Mgr. Barbara Brathová, historička umenia