Autor patrí k osobnostiam zakladateľského významu v tvorbe slovenskej krásnej knihy a krásnej knihy pre deti. V rokoch 1923 – 1939 pôsobil v Martine, spolupracoval na edičných programoch Matice slovenskej, s časopisom pre deti pod názvom Slniečko a viedol aj typografické kurzy. Spoluprácu s Maticou slovenskou obnovil v roku 1945 a zároveň aj s vydavateľstvom Mladé letá, ktoré sa orientovalo na vydávanie kníh pre deti a mládež. Ilustračná tvorba sa stala dominantnou zložkou jeho tvorby. Výrazovým prostriedkom mu boli kolorované kresby gvašom, alebo akvarelom, ktoré majú charakter žánrových výjavov. Do centra pozornosti príbehov dával zvieratká s optimistickým výrazom v humorných situáciách. Situoval ich do ľudských prostredí a „obliekal“ im civilné šaty vtedajšej módy, čím ich približoval súčasníkom. Jeho postavičky sa stali obľúbenými a populárnymi u detských čitateľov. Vo svetoch zvierat vytváral ich malé intímne prostredia, ktoré však mali charakter ľudských prostredí. Tým ich malým respondentom približoval a scivilňoval im ich existenciu. Zajko mal svoj reálny dom pod stromom s reálnym nábytkom, mal svoju kanceláriu, aj svoj reálny ľudský odev. Jednoducho svet zvierat akoby nahradil svet ľudí, lepšie povedané zvieratká sa implantovali do toho človečieho. Celý príbeh sa tým respondentovi sympaticky priblížil a zvieratko sa stalo rovnocenným pendantom k človeku.    
Autorka textu: Mgr. Barbara Brathová, historička umenia