Miloš Kopták sa radí do strednej generácie slovenských ilustrátorov, ktorý využíva vo výtvarnom prejave agresívnejší prístup v jednoznačnej nástojčivej farebnosti a kompozične vymedzených plochách. Dominantnou jeho tvorby je dôraz na monochróm, čo zdanlivo navodzuje dojem akejsi ponurej až miestami depresívnej nálady. Jeho čierno-biela je jednoznačná, atakujúca a nekompromisná, z môjho pohľadu často výpovednejšia a informatívnejšia ako farba. V kontraste s touto bielo-čiernou (často šedou) plochou a výjavom je extrémna sýta farebnosť ilustrácií, v ktorých štylizuje prostredia, figúry i výpovednú náladu ilustrácie. Hoci svetlo mu pomáha vytvárať rámcovú hĺbku obrazu, väčšinou sú obrazy plošné, tvary presne ohraničené a navodzujú dojem odseparovania z plochy. Všetko je jednoznačné, vizuálne určené, pevné a často tvrdé, hoci paradoxne ide o snahu v detailoch výjav odľahčiť a zjemniť. Toto sa však deje nenápadne a akoby  kdesi na pozadí záujmu. V najsúčasnejšej tvorbe sa priklonil viac menej k technickejšie ladenému obrazu figúr, nosným výpovedným symbolom sa stal znak, grafická skratka, jednoduchý tvar a jednoduchá línia, ku ktorej priraďuje doteraz v jeho tvorbe málo sa vyskytujúci fenomén hravosti, vizuálnej ľahkosti a kompozičného vzduchu. Autor je vo svojej tvorbe nekompromisný vo voľbe materiálu, techniky, koloru, ale predovšetkým témy a príbehu. Vyberá si (pokiaľ si možno vybrať) príbehy fatálne, večne aktuálne, myšlienkou a pocitom silné, prevažne vážne. V jeho tvorbe je zakódovaný fenomén pragmatickosti, nie je mu cudzia ani kvalitná reklama, ktorá však musí mať umelecký základ. Jeho tvorba je vo výraze vždy hutná, priama, neskrýva sa za šifry, dokonca ani keď ide o symbolické vyjadrenia.   
Autorka textu: Mgr. Barbara Brathová, historička umenia